Deň veteránov – Bratislava

Publikováno: Autor: Administrator
fotka(2)

Thfotka(2)V nedeľu 11.11.2012 presne o 11 hodine sa pri Pamätníku príslušníkov Západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave, tak ako na celom svete uskutočnila spomienka na všetkých, ktorí položili svoje životy vo vojenských konfliktoch. Každoročne sa na tomto mieste schádzajú veteráni, ich príbuzní, zástupcovia diplomatických zborov a armády.

V nedeľu 11.11.2012 presne o 11 hodine sa pri Pamätníku príslušníkov Západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave, tak ako na celom svete uskutočnila spomienka na všetkých, ktorí položili svoje životy vo vojenských konfliktoch. Každoročne sa na tomto mieste schádzajú veteráni, ich príbuzní, zástupcovia diplomatických zborov a armády.

Tohtoročná spomienka v Bratislave bola výnimočná tým, že po prvý krát bol v čestnej stráži aj príslušník československých jednotiek vo Veľkej Británii – Juraj Vanovčan. Spolu s Romanom Jurášom a Tomášom „Bzučom“ Turčanom na jeepe v markingu Československej samostatnej obrnenej brigády zúčastnili tejto slávnostnej udalosti.

Za všetkých veteránov a ich blízkych sa hosťom prihovoril plk. Milan Píka, príslušník Československej zahraničnej armády a syn generála Heliodora Píku, popraveného komunistami v roku 1949.

Thfotka Thfotka(1) Thfotka(2) Thfotka(3)
Thfotka(4) Thfotka(5) ThDSC04184 ThDSC04182

 

Text a foto: Roman Juráš

 

Príhovor plk. Milana Píku:

 

„11. november je od roku 1919 zasvätený pamiatke tých, ktorí položili životy za slobodu svojich národov, za život v mieri a za lepšiu budúcnosť ďalších generácií. Symbolom 11. novembra sa stal kvet divého maku, ktorý vyrástol na krvou skropených bojiskách francúzskeho Flámska. Tento malý červený kvietok spája dnes milióny ľudí  – i my sa tu dnes stretávame, aby sme si uctili v tichej spomienke a v hlbokej pokore československých vlastencov, ktorí v dvoch svetových vojnách obetovali životy svojmu národu.

Slováci a Česi odchádzali z pokorenej vlasti do neznámej cudziny, opustili svoje rodiny aby našli miesto, kde by mohli bojovať proti fašistickému Nemecku. Ich cesty križovali celú Európu, Áziu i africký kontinent, viedli na západ i na východ podľa situácie, ktorá nastala po prechode štátnych hraníc. V 2. svetovej vojne bojovalo v československej armáde v zahraničí viac ako 50 000 českých a slovenských vlastencov. Československá armáda v zahraničí postupne vznikala z dobrovoľníkov vo Francúzsku.

Po niekoľkých mesiacoch vojny Francúzsko kapituluje. Jedinou záchranou života našich vojakov bola evakuácia do Veľkej Británie. V tejto ojedinelej vojnovej operácii bolo z morskej pláže pri Dunkerqueu prepravených na britskú pôdu 336 000 britských a francúzskych vojakov. Naši vojaci sa do anglických prístavov dostali prevažne z južného Francúzska. Táto ostrovná krajina po porážke Francúzska stála sama proti nemeckej presile a hrozbe invázie. Podala nám však pomocnú ruku a prijala za svojich spojencov a stala sa nám, vyhnancom z rodnej vlasti, druhým domovom.

Ihneď po evakuácii z Francúzska zasiahli naši piloti do leteckých bojov v legendárnej bitke o Britániu. 88 československých pilotov v rámci britského kráľovského letectva RAF zostrelilo v tejto bitke 73 nemeckých lietadiel, ďalších 16 pravdepodobne a 11 nemeckých strojov poškodili. 9 našich pilotov padlo. Československí letci slúžili pod britským velením v troch samostatných stíhacích perutiach 310, 312 a 313 a v 311 bombardovacej peruti. Jednotlivci bojovali v ďalších britských, či spojeneckých leteckých útvarov. Len hrdinstvo pilotov RAF a vysoká morálka a odhodlanie civilného obyvateľstva dokázalo odvrátiť nemeckú inváziu a zachrániť svet pred hroziacou katastrofou. V Británii je 511 hrobov našich vojakov.

Pozemné vojsko vo Veľkej Británii utvorilo samostatnú obrnenú brigádu. 700 mužov protilietadlového pluku sa podieľalo na obrane severoafrického prístavu Tobruk a obrnená brigáda po vylodení Spojencov v júni 1944 v Normandii obliehala francúzsky prístav Dunkerque.

Na východe sa postupne podarilo vybudovať čs. vojenskú jednotku. V Buzuluku to bol prvý poľný prápor v počte asi 1 200 mužov a žien, ktorý sa vyznamenal v boji pri Sokolove. Vojenský útvar sa rozrástol na motorizovanú brigádu, ktorá sa zúčastnila oslobodzovania Kyjeva, Bielej Cerkve a ďalších miest na Ukrajine. Príchod 12 000 Volynských Čechov umožnil vybudovať čs. armádny zbor, ktorý prešiel bojmi na Dukle a pri oslobodzovaní Ostravy.

Drahí priatelia, prosím o pochopenie, tento môj príhovor nebol myslený ako hodina dejepisu, ale považoval som za potrebné v krátkosti pripomenúť to základné o našom československom zahraničnom odboji, aby sme všetci pochopili a uvedomili si, čo museli prežiť dve generácie, naši vojaci, či už bojovali a umierali na východe alebo západe, aby si zaslúžili našu spomienku a úctu. Príslušníci tohto jednotného národnooslobodzovacieho boja si právom zaslúžia našu úctu a obdiv – boli to oni, ktorí sa zásadne zaslúžili o oslobodenie našich národov.

Dovoľte mi, aby som v mene vojnových veteránov západného frontu poďakoval britskému ľudu, že sme mohli splniť svoj cieľ, ktorí sme si dali pri odchode do exilu – bojovať proti spoločnému nepriateľovi  – nacistickému Nemecku. Dali nám to najcennejšie, svoju dôveru a priateľstvo, ktoré trvá dodnes a prejavuje sa trvalým záujmom o naše osudy.

Vám všetkým ďakujem za účasť, prosím, aby ste nezabúdali na našu minulosť, na spoločné úspechy, sklamania a obete – to všetko je súčasťou pamäti národa, musíme ju zachovať pravdivú pre budúce generácie.

Do ďalšieho života Vám želám pevné zdravie, lásku a vzájomné porozumenie.“

plk Milan Píka

 

{backbutton}